Prečo mladí a perspektívni športovci končia so športom a ako je to možné zmeniť?

Autor: Andrej Antal | 18.10.2019 o 10:41 | (upravené 18.10.2019 o 15:34) Karma článku: 1,21 | Prečítané:  378x

Zamestnanie profesionálneho športovca sa stáva čím ďalej tým menej atraktívne a súčasný zákon o športe zatiaľ priniesol skôr nezhody a polemiku. No riešenie tejto situácie je oveľa jednoduchšie než sa môže na prvý pohľad zdať.

O dlhodobo mizerných finančných podmienkach v slovenskom športe a o tom, ako kvôli ním trpia niektoré športové zväzy, kluby, a nakoniec najmä samotní športovci vedia funkcionári, zodpovední úradníci, odborná verejnosť a z veľkej časti aj laická verejnosť, jednoducho všetci. A tak nie je prekvapujúce, že o tom vedia aj mladí športovci. Musí nám byť jasné, že keď sa mladí športovci rozhodujú, či pokračovať s výkonnostným športom, alebo hľadať uplatnenie inde (iná profesia, štúdium...), je ich rozhodovanie do veľkej miery ovplyvnené práve týmto faktorom.

Ak teda chceme zaistiť aby sa mladí športovci nerozhodli pre inú možnosť, musíme pokračovanie v oblasti športu a zamestnanie profesionálneho športovca zatraktívniť natoľko, aby to v očiach mladých športovcov bola tá najlepšia možnosť.

Takéto zlepšenie finančných podmienok v slovenskom profesionálnom športe mal zabezpečiť zákon o športe (Zákon č. 440/2015 Z. z.).  V niektorých oblastiach to skutočne dokázal, no v iných sme svedkami presného opaku. Jedným z najväčších a najciteľnejších problémov pre všetky subjekty a športovcov je ich právne zaradenie a zaradenie do sociálneho systému.

Pred zákonom o športe bolo zaužívané, že športovci pracovali ako samostatne zárobkovo činné osoby. To poskytovalo pre športovcov a ich zamestnávateľov výhody v oblasti zdanenia a odvodov. Športovci však nemali také zaistenie v sociálnom systéme, ako by mali v pozícií zamestnancov. Zároveň ich práca oplývala znakmi závislej pracovnej činnosti a tak ich zaradenie nebolo úplne v súlade (a teda bolo výnimkou) vo vzťahu k zákonníku práce. To stavalo športovcov do znevýhodnenej pozície a práve toto malo byť v zákone o športe vyriešené.

Riešenie bolo v tomto prípade zdanlivo jednoduché: profesionálni športovci musia byť od platnosti zákona o športe zamestnanci. A problém máme zdá sa vyriešený. No v skutočnosti, ak sa pozrieme na širší vplyv danej zmeny, zamestnávanie rovnako zarábajúceho športovca je nákladnejšie. To môže mať (a aj skutočne má) za následok:

A, športovci zarábajú menej (toto môžete vidieť zobrazené aj na priloženom grafe)

B, kluby musia vynaložiť viac financií na zamestnávanie športovcov a dostávajú sa do finančných problémov.2019

V oboch prípadoch to má nežiadúce následky, buď sa stáva profesia športovca menej atraktívnou z dôvodu nižšej odmeny, alebo sú zamestnaní športovci častokrát v neistote z dôvodu finančných ťažkostí ich zamestnávateľov, v horšom prípade im meškajú výplaty, v ešte horšom ich nedostanú v plnej výške (alebo nikdy) a v najhoršom je to v prípade klubu ukončenie činnosti a koniec pracovných príležitostí pre jeho súčasných, ale aj potencionálnych budúcich zamestnancov.

Správne teda je, že športovci si zaslúžia rovnakú ochranu od štátu ako všetci ostatní a nemali by byť výnimkou. Ak ich práca má znaky závislej práce, majú byť zamestnancami.

A ako teda riešiť dopady tejto časti zákonu o športe?

Súčasná vláda sa rozhodla pre odvodové prázdniny, čiže odložila riešenie na neskôr. Týmto nielenže nevyriešila nič, ale aj nechala všetkých dotknutých v neistote. Neistota je to najhoršie, čo si môže investor do športu želať a vďaka tomu vláda prispieva k odlivu peňazí z profesionálneho športu a vznikajúce diery buď nie sú zaplátané, alebo sa musia plátať väčšími výdavkami zo štátneho rozpočtu. Toto (ne)riešenie je teda veľmi nešťastné. Na to už medzičasom prišli aj tvorcovia zákona, no ich nové riešenie je zrušenie podmienky vykonávania profesionálneho športu jedine v pozícií zamestnanca. Toto však v žiadnom prípade nie je riešením situácie, docieli sa iba to, že športovci budú tlačený zo strany klubov byť SZČO . (dodatočná úprava vzhľadom na návrh novely zákona o športe zo septembra 2019)

Ak teda chceme zaistiť, aby mohli zamestnávatelia tieto náklady zniesť, môžeme to spraviť prostredníctvom nasledovných opatrení: 

1, zvýšením príjmov zamestnávateľov

2, zníženie mzdových nákladov vyplývajúcich z daňového a odvodového zaťaženia.

Zvýšené príjmy môžu pochádzať z rôznych zdrojov. Prvým by mohla byť nejaká forma subvencie od štátu. To však ešte viac postihne už aj tak preťažený štátny rozpočet. Druhým by mohli byť napríklad tržby klubov,  finančné výhry a podobné zdroje. Tento zdroj však nedokážeme dostatočne priamo, či nepriamo ovplyvniť, okrem zníženia daní, čo je riešenie 2,. Ďalej môžu zvýšiť objem investovaných peňazí súkromní investori. Ale keďže investícia do oblasti s vysokými nákladmi a malým (prípadne žiadnym) ziskom je pre nich nezaujímavá, nedokážeme ich stimulovať ináč ako riešením 2,.

A tak nám ostáva už iba riešenie 2,. Zníženie mzdových nákladov prostredníctvom zníženia daní a zavedenia odvodového bonusu v súlade s programom SaS, zmenší náklady zamestnávateľov a umožní zamestnaným športovcom zarábať v pozícií zamestnancov viac, čiže zákonite zatraktívni profesiu športovca. A ako bonus aj zvýši zisk (umožní nemať stratu) zamestnávateľov, tým pádom môže pritiahnuť súkromných investorov a v niektorých prípadoch týmto spôsobom dokonca odbremeniť štátny rozpočet.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vyššie materské, otec na rodičovskej. Ako si zlepšiť štátne dávky

Materská dovolenka nemusí byť finančná pohroma.

CYNICKÁ OBLUDA

Danko si ide inú ligu

Andrej Danko vyčíta prezidentke, že do politiky vniesla politiku. Presne takto doslova to povedal a ani ho nedrglo.

Autorská strana Samuela Marca

Kotleba môže aj bez Harabina vyhrať voľby (píše Samo Marec)

Vodcovia majú problém ustúpiť. Nemusí to však byť dobrá správa.


Už ste čítali?